Urán

URÁN

Urán je siedma planéta od Slnka, tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave. Radí sa medzi plynných obrov a spolu s Neptúnom aj medzi tzv. ľadových obrov. Meno má po gréckom bohovi nebies Uranovi. Symboly planéty Urán sú znak ♅ (používaný v astrológiu) alebo (používaný v astronómii). Aj napriek tomu, že je možné za priaznivých podmienok pozorovať Urán voľným okom na nočnej oblohe, nebol antickými astronómami rozpoznaný ako planéta, ale považovali ho za hviezdu kvôli pomalej rýchlosti a nízkej jasnosti. Objav Uránu ohlásil William Herschel 13. marca 1781, čím prvýkrát v modernej dobe posunul známe hranice slnečnej sústavy.

Chemickým zložením sa Urán podobá Neptúnu. Obe planéty majú rozdielne zastúpenie plynov oproti Jupiteru či Saturnu. Napriek tomu je atmosféra Uránu zložením podobná atmosfére Jupitera či Saturnu. Tvoria ju prevažne plynné formy vodíka a hélia, ale obsahuje aj výrazný podiel vody, amoniaku a metánu so stopami ďalších uhľovodíkov. Atmosféra Uránu je najchladnejšou atmosférou v slnečnej sústave, minimálne teploty sa pohybujú okolo 49 K. Jej štruktúra je vrstevnatá: v najnižších poschodiach sa nachádzajú mraky vody, vo vrchných poschodiach mraky tvorené hlavne metánom. Vnútro planéty je pravdepodobne zložené predovšetkým z ľadu a kamenia.

Podobne ako ďalšie plynné planéty má aj Urán prstence, magnetosféru a množstvo mesiacov. Zvláštnosťou Uránu je sklon jeho rotačnej osi: os leží takmer v rovine, v ktorej planéta obieha. Severný a južný pól sa preto nachádzajú v oblastiach, ktoré sú u iných planét charakteristické pre rovník. Pri pohľade zo Zeme sa preto občas stane, že sa prstence Uránu javia ako terč s Uránom v strede.

Keď v roku 1986 okolo Uránu preletela sonda Voyager 2, nespozorovala v atmosfére planéty žiadne väčšie množstvo mračien a búrkových systémov, ktoré sú typické pre iné plynné obry. Pozemské pozorovania však priniesli náznaky sezónnych zmien počasia, s čím súvisia aj vetry vanúce v atmosfére. Tie môžu dosahovať rýchlosť až 900 km/h.